V dňoch 20. – 22. 3. 2019 sa v priestoroch Novej auly VŠB-TU v Ostrave konalo Sympózium GIS Ostrava 2019. Ústrednou témou Sympózia boli tzv. Chytré mestá, regióny (Smart City, Smart Region).
Sympózium ponúklo pestrý program, ktorý ako už býva zvykom prebiehal v dvoch častiach (česko-slovenskej a medzinárodnej). Ale pekne po poriadku. Pred samotným začiatkom Sympózia sa konali tri workshopy: „Web scraping dat v Pythonu“ (RNDr. Jan Caha, Ph.D.), „Aplikace DPZ pro Smart City“ (Ing. Lucie Orlíková, Ph.D.) a „Kurz létání s UAV“ (doc. Ing. Michal Kačmařík, Ph.D.). Po úvodných workshopoch nasledovalo slávnostné otvorenie Sympózia GIS Ostrava, ktoré za organizátorov akcie zahájili doc. Dr. Ing. Jiří Horák (Katedra geoinformatiky, VŠB-TUO) a prof. RNDr. Václav Snášel, CSc. (rektor VŠB-TUO).
Ďalej nasledovali príspevky kľúčových zahraničných rečníkov. Ako prvý vystúpil Gerhard Navratil (Vienna University of Technology, Austria), ktorý sa v príspevku („Smart Cities require 3D Information – A Case for a 3D Cadastre“) venoval konceptu chytrého (inteligentného) mesta. Autor poukázal na to, že cieľom konceptu chytrého mesta by malo byť zefektívnenie a sociálne začlenenie mesta, k čomu sú zároveň potrebné aj 3D informácie. Ako druhý sa predstavil Blaž Zupan (University of Ljubljana, Slovenia) s príspevkom „Data Science for Everyone!?“, ktorý bol zameraný na použitie metód strojového učenia. Cieľom bolo demonštrovať, ako sa môže ktokoľvek, po pár hodinách práce naučiť základné princípy dolovania dát. Uvedené autor ilustroval na praktických úlohách (súvisiacich s analýzou obrazu a geografických dát), v rámci ktorých bol predstavený aj open source nástroj „Orange“, ktorý zahŕňa viaceré techniky strojového učenia a primárne slúži pre analýzu a vizualizáciu údajov.
Po úvodných vystúpeniach kľúčových rečníkov sa už podujatie rozdelilo na dve paralelne prebiehajúce konferencie. Medzinárodná časť mala názov „Smart city, smart region“. Česko-slovenská časť bola pod názvom „Geoinformační infrastruktury“. Súbežne prebiehali aj dva workshopy: „Statistical inference on mobile phone network data“ a „BIM ve stavitelství“. Úvodná prednáška v medzinárodnej časti, ktorú prezentoval Karel Janečka bola venovaná štandardizácii pre podporu budúcich inteligentných miest (z hľadiska BIM/GIS a 3D katastra). V tejto časti zaznel aj príspevok Igora Ivana, ktorý skúmal, či existuje vzťah medzi strachom z kriminality a registrovanými miestami trestných činov. V rámci medzinárodnej časti sa predstavila aj Ewa Siedlarczyka, ktorá sa v príspevku venovala inteligentnej zelenej infraštruktúre v inteligentnom meste. Prípadová štúdia bola zameraná na hodnotenie ekosystémových služieb v Krakove, na základe softvéru I-Tree Eco. V rámci česko-slovenskej časti zazneli témy venované napr. geoinfostratégiám, katastru nehnuteľností, konceptu Ontologie a Smart City. Túto časť uzatváral Jiří Horák, s príspevkom s názvom „Inspirace z organizace sběru a poskytování dat o pozemních komunikacích ze zahraničí – co má mít chytré město a region?“.
Nasledovalo občerstvenie, v rámci ktorého si mohli zúčastnení pozrieť postre, alebo rôzne reklamné pútače.
Po občerstvení nasledoval ďalší blok prednášok. Medzinárodná časť mala názov „Geoinformation infrastructures and BIM“. Česko-slovenská časť bola pod názvom „DPZ“. Súbežne prebiehal aj workshop „Jak naše největší města budují a připravují svá chytrá řešení ve vazbě na GIS?“ Pri výbere som vsadil na česko-slovenskú časť, v rámci ktorej ma zaujala napr. prednáška Tomáša Poura, s názvom „Aplikace UAV termálního snímkování v hydrologii“. Cieľ štúdie spočíval v (a) využití termografie pre hydrologickú analýzu, (b) zistení a analyzovaní relevantných veličín pre záujmovú plochu, (c) detekcii množstva makrofytu v ploche. Zaujímavá bola aj prednáška Jana Bojka, ktorý demonštroval ako sa za pomoci UAV a metód strojového učenia dajú lokalizovať jednotlivé stromy a včasne posúdiť ich zdravotný stav. Výsledkom je interaktívna webová aplikácia. Radim Strejček v rámci príspevku predstavil pomôcku (mapu – tzv. Kůrovcová mapa) pre monitoring šírenia lykožrútov (kůrovců). Ide o geografickú vrstvu vzniknutú analýzou družicových snímkov Planet Inc. na základe automatizovaného vyhodnotenia vegetačných indexov pre územie pokryté smrekovými porastami v ČR. Mapa by mala byť aktualizovaná k aprílu 2019 a ďalej v cca troj-mesačných intervaloch.
Prvý deň Sympózia uzatváral spoločenský večer s chutným občerstvením. Nechýbala ani rezká muzika, ktorá dotvárala príjemnú atmosféru. Nedá mi ešte nespomenúť tradičnú tortu, ktorá ako už býva zvykom bola ladená v štýle tematiky Sympózia.
Druhý deň bol celý vyplnený prednáškami, ktoré prebiehali v paralelných sekciách. Prebehol aj workshop s názvom „ATTRACTIVE DANUBE“. Dopoludňajšia sekcia mala názov „Prostorové modelování, spatial modelling“. Táto sekcia bola z môjho osobného pohľadu veľmi zaujímavá. Ako prvý rečník sa predstavil Tomáš Řehánek, ktorý sa v príspevku venoval analýze citlivosti parametrov zrážkovo-odtokového modelu so zameraním na čísla odtokových kriviek (CN). Cieľ štúdie spočíval v spresnení odhadu prietokovej vlny z roku 2007 v povodí Odry (po sútok s Opavou). Výsledky ukázali, že výpočet pomocou CN kriviek viedol k zmenšeniu simulovaného objemu odtoku o cca 10%, čím zároveň došla k priblíženiu reálne meraného prietoku v profile. Autor v závere konštatuje, že metodický postup je aplikovateľný aj na iné povodia. V tejto sekcii zazneli aj ďalšie zaujímavé témy, napr. „GIS při hodnocení kvality ovzduší v rozsáhlé oblasti“ (Irena Pavlíková) alebo „Možnosti zpřesnění modelu pro výpočet času dojezdu jednotek zdravotnické záchranné služby“ (Martin Dolejš). V dopoludňajšej medzinárodnej časti konferencie boli témy venované najmä 3D GISu.
Ďalej nasledovala sekcia s názvom „Smart region“ a dva workshopy „Geographical Data through Augmented Reality Technology – Discussion on Possibilities, Challenges, and Research Demand“ a „ATTRACTIVE DANUBE“. V rámci sekcie zazneli témy ako napr. „Geoprostorová řešení pro chytrá města, regiony“, „Zranitelnost jako základ rozhodovacího procesu v koncepci smart city“ a ďalšie.
V čase od 13:30 – 15:00 boli na programe dve sekcie „Smart city“, „Zdroje geodat“ a workshop „Gentle Introduction to Data Science: A Hands-On Workshop“. V sekcii „Smart city“ sa predstavil napr. Daniel Beran, ktorého príspevok mal názov „Interaktivní modelování dopravních intenzit“. V rámci príspevku popísal web aplikáciu, ktorá umožňuje výpočet dopravného modelu mesta. Rečník uviedol, že v súčasnosti je navrhnuté riešenie testované na pilotnom území mesta Plzne. V rámci sekcie vystúpil aj Jaroslav Burian, ktorý predstavil príspevok/projekt s názvom „Geoparticipativní prostorové nástroje v rozhodovacích procesech místních samospráv“.
Ďalej v programe nasledovali dva workshopy „Gentle Introduction to Data Science: A Hands-On Workshop“ a „Základní báze geografických dat České republiky (ZABAGED®)“ a sekcia s venovaná témam z oblasti BIM – GIS.
Po občerstvení nasledovali posledné sekcie „Společnost, komunitní data, vzdělávání“ a „DPZ“ a workshop s názvom „City v City“ aneb Pocitové mapy ve městech. V rámci prvej sekcie sa predstavil napr. Jaroslav Burian, ktorého príspevok bol zameraný na priestorové spracovanie ekonomických dát. V rámci príspevku bol predstavený projekt Strategického partnerstva Erasmus+ s názvom “Spationomy”, v rámci ktorého boli diskutované dve roviny (výuková a vedecká). V rámci sekcie vystúpil aj Jiří Horák, ktorý prezentoval aktivity CAGI v oblasti vzdelávania. V závere sekcie zaznela prednáška Jána Tučeka, ktorý v rámci vystúpenia rekapituloval vývoj výučby geoinformatiky na TU vo Zvolene, pričom poukázal aj na jej ďalšie smerovanie. V rámci druhej sekcie „DPZ“ zaznela zaujímavá prednáška s názvom „Teplotní mapování měst, chladicí efekt zeleně“ (Jan Novotný). V rámci prednášky boli predstavené dva projekty: (1) „Tvorba nástrojů pro plánování a hodnocení ekologického benefitu městské vegetace“, ktorého cieľom je vytvorenie metodiky a softvéru pre hodnotenie ekosystémových funkcií mestskej zelene za účelom ohodnotenia ich ekosystémových služieb, (2) „Teplotní komfort v obcích: pocitový vjem obyvatel, fyzikální skutečnost, role zeleně“, ktorého cieľom je porovnanie vnemov obyvateľov z hľadiska teplotného komfortu, s fyzikálnou skutočnosťou teplotných charakteristík určených pomocou metód DPZ. V rámci sekcie vystúpil aj Daniel Paluba, ktorý v rámci príspevku hodnotil presnosť algoritmov (Maximum Likelihood a Support Vector Machine) nad voľne dostupnými dátami Landsat 8 a Sentinel-2 na príklade území bývalých vojenských obvodov Ralsko a Brdy. Výsledky ukázali, že bola dosiahnutá uspokojivá presnosť klasifikácie (85%), pričom algoritmus Support Vector Machine presnosťou prekonal algoritmus Maximum Likelihood.
Po záverečných prednáškach nasledovalo ukončenie Sympózia a rozlúčkové posedenie.
V piatok bola na programe už len exkurzia do Národného superpočítačového centra (prehliadka superpočítaču Salomon, ktorý je najvýkonnejší v ČR) a Dolnej oblasti Vítovíc (prehliadka zameraná na výrobu surového železa, ťažbu uhlia a pod.).
Všetky potrebné informácie týkajúce sa Sympózia GIS Ostrava 2019 (aj históriu z minulých ročníkov) je možné nájsť tu.
Na záver už len poďakovanie organizátorom za vydarenú akciu.
