GIS Ostrava 2025 (report)

V dňoch 5.–6.3.2025 sa v priestoroch VŠB-TU v Ostrave uskutočnil okrúhly 30-ty ročník GIS-áckej konferencie GIS Ostrava 2025. Záštitu nad konferenciou prevzali: VŠB-TU Ostrava, Moravskoslezský kraj, Ministerstvo průmyslu a obchodu, Statutární město Ostrava, Česká asociace pro geoinformace, Česká geografická společnost, Česká kartografická společnost.

Ako to už býva zvykom, nechýbala ani redakcia GISportalu. Pred začiatkom konferencie prebehol seminár „Použití QGIS API a nástrojů v komplexních workflow“, ktorý viedol  doc. RNDr. Jan Caha, Ph.D. Krok po kroku sme si prešli jednotlivé pracovné postupy – od inštalácie  Pythonu, QGIS-u, knižníc, cez tvorbu prostredia, nastavení vo VS Code, až po pridanie Python QGIS API do VS Code. Spomenuté boli knižnice zamerané na prácu s geodátami, ako napr. shapely, fiona, rasterio  (práca s vektorovými a rastrovými dátami), geopandas (dátové rámce s geodátami), pysal či pygeoda (analýzy geodát), matplotlib (vizualizácie), scipy, numpy (výpočty a modely nad atribútovými dátami). Inštruktor na praktických príkladoch demonštroval jednotlivé pracovné postupy.

Po rannom seminári nasledovalo otvorenie konferencie GIS Ostrava – úvodného slova sa ujali: prof. Ing. Igor Ivan, Ph.D. (prorektor pre stratégiu a spoluprácu), Ing. Jana Murová (Moravskoslezský kraj), doc. Ing. Šárka Vilámová, Ph.D. (Moravskoslezský kraj), Mgr. Filip Žežulka (Ministerstvo průmyslu a obchodu).

Po prezentácii („GIS ve Slezském vojvodství“) rečníkov zo Slezského vojvodstva sa konferencia rozdelila do troch paralelne prebiehajúcich sekcií: (1) DTM kraje a DMVS, (2) Dálkový průzkum Země a bezpilotní systémy, (3) GIS Vision 2045. Ja som vsadil na druhú menovanú, kde ako prvý vystúpil Jan Novotný (Ústav výzkumu globální změny AV ČR, v. v. i.) s príspevkom s názvom „Co může říci časová řada leteckých lidarových dat o nadzemní biomase lesa?“ Prezentácia adresovala 5 hlavných bodov: ekosystémové stanice CzechGlobe, časovú radu leteckých lidarových dát, modelovanie nadzemnej biomasy lesných porastov, zmeny biomasy z DPZ, near-real time monitoring lesných ekosystémov. Nasledoval druhý rečník Ján Kaňuk (PHOTOMAP, s.r.o.), ktorého prezentácia sa venovala porovnaniu dvoch prístupov (jeden v softvéri TerraMatch, druhý v BayesStripAlign) k urovnaniu letových línií  dvojkanálového LiDAR systému pre mapovacie kampane rozľahlých území (rozloha viac ako 1000 km², letové línie dosahovali viac ako 50 km). Ako rečník zhrnul, oba prístupy pre urovnanie letových línií sú vysoko efektívne a prinášajú dobré výsledky. Prístup implementovaný v softvéri TerraMatch umožňuje užívateľovi efektívne definovať parametre pre výber línií, no vyžaduje dlhší čas na spracovanie. Pomocou prístupu implementovaného v softvéri BayesStripAlign má užívateľ menej možností pre ovplyvnenie výsledku, zároveň je zabezpečená vysoká miera automatizácie výpočtu a kratší čas na spracovanie. Nová generácia dvojkanálového LIDAR systému prináša vyššiu hustotu dát a lepšie pokrytie, zároveň aj nové výzvy pre urovnanie letových línií. Ako tretí vystúpil Maroš Michalov (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava), ktorého prezentácia sa venovala využitiu dronov v mestskom prostredí Bratislavy. Cieľom bolo priblížiť poslucháčom, ako môžu drony prispieť k efektívnejšiemu a udržateľnejšiemu fungovaniu moderných miest. Bol predstavený napr. „Projekt mesto pre deti“, ktorý si kladie za cieľ sledovať trendy pre odprevádzanie detí do škôl a tým vytvárať bezpečný priestor pre deti. Ako posledný rečník v tomto bloku, namiesto Petra Goleja (VŠB-TU Ostrava) vystúpil Jiří Horák (VŠB-TU Ostrava, CAGI) s prezentáciou s názvom „Detekcia ľudí a vozidiel na základe družicových pozorovaní“. Ide o aktuálnu tému, ktorá môže byť kľúčová napr. pre analýzu dopravy, monitorovanie verejných zhromaždení či vojenských konfliktov. Počas riešenia boli aplikované metódy Object-Based Image Analysis a model strojového učenia Faster R-CNN s technikami data augmentation. Ako sa ukázalo, na výsledky mali vplyv najmä tiene, stromy a vodorovné dopravné značenie.

Nasledovalo občerstvenie a po ňom ďalšie paralelne prebiehajúce sekcie: (1) Městský a komunální GIS, (2) BIM a GIS 1, (3) GIS Vision 2045. Tu som skombinoval prvú  a tretiu – najskôr som zamieril do sekcie „Městský a komunální GIS“, kde zaznel napr. príspevok od Jana Ausbergera (ARCDATA PRAHA, s.r.o.) venujúci sa novej ére GIS z hľadiska podpory naprieč organizáciou a integráciou s ďalšími systémami, napr. s BIM (informačné modelovanie budov), AEC (architektúra, inžinierstvo a stavebníctvo) a pod. Ďalšie príspevky sa venovali napr. spolupráci mesta Ostrava v oblasti GIS s organizáciou MAPPA, p.o. (Libuše Dobrá, Magistrát města Ostrava, MAPPA), komplexnému workflow pre prepojenie dopravných dát získaných pomocou umelej inteligencie so statickým 3D modelom mesta Plzně (Pavel Hájek, Západočeská univerzita v Plzni, Katedra geomatiky). V rámci sekcie „GIS Vision 2045“ vystúpili napr. Ján Kaňuk (PHOTOMAP, s.r.o.) s témou „Trendy v DPZ“, Petr Fuks predstavil tému „Nanoboti (Mini roboti, maxi ambice)“, Petr Rapant (VŠB-TU Ostrava) poslucháčom niečo povedal o paralelných svetoch v geoinformatike.

Po občerstvení sa podujatie opäť rozdelilo do troch paralelne prebiehajúcich sekcií (1) Využití dat mobilních operátorů, (2) BIM a GIS 2, (3) GIS Vision 2045. Tu som vsadil na prvú menovanú sekciu. Vystúpil v nej napr. Václav Jaroš (Ministerstvo vnitra) s témou  „Využití dat mobilních operátorů ve veřejné správě“, Zuzana Marková (O2 Czech Republic a.s.) prezentovala tému „Geolokační analýzy z mobilních dat operátorů: Efektivní plánování pro veřejnou správu“. Príspevok rečníka Tomáša Brabeca (Institut plánování a rozvoje hl. m. Prahy), sa venoval využitiu dát mobilných operátorov v analýze dostupnosti verejné vybavenosti v Prahe. Jaroslav Burian (Univerzita Palackého v Olomouci) predstavil príspevok zaoberajúci sa možnosťami hodnotenia mobility obyvateľov Olomouckého kraja a mesta Ostravy na základe dát získaných od mobilného operátora. Prostredníctvom pekných mapových výstupov demonštroval jednotlivé výstupy analýz so zameraním na mobilitu obyvateľov a denný rytmus územných jednotiek. Na rečníka plynulo nadviazal Adam Červenka (Městský ateliér prostorového plánování a architektury (MAPPA Ostrava)) so záverečným príspevkom s názvom „Využití dat mobilních operátorů pro město Ostrava“.

Po prezentáciách prebehla ešte posterová sekcia, po ktorej nasledoval spoločenský večer s chutným občerstvením. Nechýbala ani rezká muzika (cimbálová muzika Lipka), ktorá dotvárala príjemnú atmosféru.

Druhý deň začal dvoma paralelne prebiehajúcimi sekciami (1) Otevřená a komunitní geodata, poskytování dat, (2) Společnost, vzdělávání a popularizace v geoinformatice. Ja som opäť vsadil na kombináciu – niečo z prvej, niečo z druhej. V úvode prvej sekcie vystúpil Vítězslav Moudrý (Česká zemědělská univerzita v Praze), ktorý sa v príspevku venoval leteckému laserovému skenovaniu v Európe a ČR, poukázal na výzvy a cesty k efektívnejšiemu využitiu dát. Stihol som ešte zachytiť úvod príspevku od Mila Ofúkaného (Ministerstvo vnútra SR), ktorý bol zameraný na poskytovanie údajov o štátnych hraniciach SR. Po tomto príspevku som sa presunul do druhej sekcie, kde ma zaujala napr. prezentácia Pavla Šveca (VŠB-TU Ostrava), ktorá sa venovala kliešťom v meste (názov: Klíšťata ve měste: nástroje geoinformatiky ve službách občanské vědy). Rečník pomocou prezentácie priblížil prebiehajúci projekt „Klíšťata ve měste“, ktorý má 5 hlavných cieľov: (a) výber zberných plôch v ČR, (b) zber kliešťov v mestskom prostredí, (c) molekulárne analýzy z nazbieraných vzoriek, (d) určovanie hostiteľov kliešťov, (e) webová mapová aplikácia pre hlásenie kliešťov občanmi (odkaz: mapová aplikácia), aplikácia má za cieľ umožniť nielen zber dát ale aj zvýšenie povedomia o problematike kliešťami prenášaných chorôb. Ďalšia rečníčka Zdena Dobešová (Univerzita Palackého v Olomouci) sa v prezentácii venovala využitiu Jupyter notebooku pre výuku jazyka Python a nástrojov ArcGIS. Igor Gavrilov (ČVUT Fakulta dopravní, Katedra dopravní telematiky) nám predstavil tému „Prostorová analýza dopravních nehod na dálnicích I. a II. třídy v České republice“ pre riešenie ktorej sa snaží aplikovať pokročilé GIS metódy pre analýzu a vizualizáciu dát. Ako rečník naznačil, téma a s ňou spojené analýzy sú prvým výsledkom jeho dizertačnej práce „Časo-prostorová statistická analýza nehodovostiv ČR a faktorů, ktoré ji ovlivňují“.

Nasledovalo občerstvenie a po ňom posledné dve sekcie (1) Datové portály a geoportály, (2) Sociální a ekonomické dopady transformace regionů. Ja som zamieril do druhej menovanej, kde so svojim príspevkom („Potenciál nových zdrojů dat v přeshraničních regionech – příklad Česko-Bavorska“) vystúpil napr. Vít Pászto (Univerzita Palackého v Olomouci). Boli predstavené zaujímavé zdroje dát (sociálne médiá, turizmus, web-scraping dát trhu nehnuteľností) na príklade česko-bavorského cezhraničného územia s cieľom zachytiť dynamiku cezhraničnej spolupráce. Jiří Horák (VŠB-TU Ostrava, CAGI) predstavil tému s názvom „Percepce vybraných objektů městského prostředí seniory a jejich kvantitativní hodnocení“, kde pre štatistickú analýzu využil metódy ANOVA, ETA2 a regresného modeľovania. Páčil sa mi aj príspevok „Digitalizace a vizualizace cestopisů prostřednictvím webové mapové aplikace“, ktorý prezentoval Jakub Koníček (Univerzita Palackého v Olomouci). Jeho cieľom bol vývoj a implementácia interaktívnej webovej mapovej aplikácie (VDC), ktorá umožňuje prevod písaných cestopisov do digitálnej priestorovej databázy a ich následnú vizualizáciu pomocou verejnej platformy.

Po prednáškach bola na programe ešte exkurzia do IT4IN superpočítačového centra (prehliadka jedného z najvýkonnejších superpočítačov v ČR) a exkurzia (názov: Proměny industriálního města“) po Ostrave autobusom s odborným výkladom Ing. arch. Pavla Řiháka, Ph.D., z Mestského ateliéru priestorového plánovania a architektúry (MAPPA).

Všetky potrebné informácie týkajúce sa konferencie GIS Ostrava 2025 je možné nájsť tu: GIS Ostrava 2025.

Na záver už len poďakovanie organizátorom za vydarenú akciu. Budeme sa tešiť na ďalšie ročníky.