Konferencia GeoKARTO 2024 (report)
V dňoch 5. – 6. septembra 2024 sa v priestoroch Kongresového centra SAV ACADEMIA v Starej Lesnej uskutočnila konferencia GeoKARTO. Konferencia je organizovaná každé dva roky Kartografickou spoločnosťou SR v spolupráci s významnými akademickými inštitúciami so zameraním na aktuálne otázky a trendy teórie a praxe kartografie, geoinformatiky a geodézie. V roku 2024 konferenciu organizoval Geografický ústav SAV, v. v. i. Účasť si samozrejme nenechala ujsť redakcia GISportalu. Tešiť sme sa mohli na päť tematických blokov (Webová kartografia a databázy, Pozorovanie Zeme a zber údajov, Dizajn máp a kartografia, Geopriestorové analýzy a zber údajov, Pozorovanie Zeme a geopriestorové analýzy), ktoré boli rozdelené do dvoch dní.
Otvorenie konferencie za organizátorov akcie zahájili Ing. Róbert Fencík, PhD. (SvF STU Bratislava) a Ing. Daniel Szatmári, PhD. (GgÚ SAV Bratislava). Po úvodných slovách organizátorov nasledoval prvý tematický blok („Webová kartografia a databázy“), ktorý obsahoval šesť prednášok. Nebudem dopodrobna spomínať všetky, detailnejšie vypichnem zopár, ktoré oslovili mňa. V prvej prednáške nám rečníčky zo Štatistického úradu SR Patrícia Gurová s Luciou Vanišovou predstavili ich novovzniknutý štatistický register geografického typu. V nasledujúcom príspevku nám Kateryna Polyvach (Geografický ústav SAV, v. v. i.) povedala niečo o ich atlasovej tvorbe, o sieti osídlenia Ukrajiny. Vzniknutý atlas obsahuje 32 máp, ktoré približujú informácie o regionálnom/miestnom rozložení obyvateľstva, geografii sídiel, ich počte, hustote, populácii, dynamike rozvoja a histórii. Tretí príspevok pod názvom „Od mapy k mapovému portálu Bratislavského samosprávneho kraja“ predstavil kolektív Mária Rajecká, Rudolf Brízdik, Zdenka Mrázová a Jana Salková z Bratislavského kraja. Prezentácia bola zameraná na ich mapový portál, ktorý v súčasnosti obsahuje cca 30 webových máp, mapových aplikácií i story máp, pričom je neustále inovovaný a dopĺňaný. Spomenuli aj vytvorenú GIS platformu pre projekt zameraný na reguláciu komárov v slovensko-rakúskom prihraničnom území, kde pomocou vyvinutej aplikácie prebieha monitoring liahnísk komárov. Štefan Káčer (Štátny geologický ústav Dionýza Štúra) nás v rámci prezentácie zoznámil s webovým portálom eGeo.sk, ktorý je vstupnou bránou k zabezpečovaným elektronickým službám verejnej správy v kompetencii ŠGÚDŠ. V rámci prezentácie sa detailnejšie zameral na záložku „Mapy a dáta“, ktorú spravujú. Priblížil mapové aplikácie vrátane možnosti stiahnutia geologických dát. Rečníčka Linda Gálová, (Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky) v rámci svojej prezentácie predstavila prípadovú štúdiu „GN_Tatry“, kde sa venovali analýze štandardizovaných geografických názvov (GN) kategórie vrch/sedlo v oblasti Východných Tatier (Vysokých/Belianskych) a Západných Tatier. Na základe dostupných podkladov navrhli zahustenie jednotlivých kategórií GN vrchov a sediel z cca 350 na cca 1 800 GN. Rečníčka uviedla, že po úspešnom ukončení projektu Tatry chcú pokračovať aj ďalšími geomorfologickými celkami.
V druhom tematickom bloku „Pozorovanie Zeme a zber údajov“ sa ako prvý rečník predstavil Róbert Fencík (Katedra globálnej geodézie a geoinformatiky, Stavebná fakulta STU v Bratislave), ktorý sa v príspevku venoval 3D modelovaniu budov na podklade dát leteckého laserového skenovania na území obce Kalinovo. Priblížil možnosti automatizácie procesov modelovania 3D budov pomocou softvérov ArcGIS Pro a CityEngine. Zo štúdie sa ukázalo, že proces modelovania budov vieme v ArcGIS Pro zautomatizovať na úrovni detailu LoD 2, čo je vyššia úroveň detailu pre 3D budovy. Na druhej strane, procedurálne pravidlá, ktoré ponúka softvér CityEngine nedovoľujú úplne korektné 3D modelovanie budov vyššej úrovne, je tam potrebné zaviesť manuálne úpravy, správne parametre výšok budov, typy a sklon striech. Rečník v závere uviedol, že by bolo vhodné kombinovať dáta, okrem leteckého laserového skenovania aj s dátami z mobilného mapovania, aj v kombinácii s ortofoto snímkami. Zaujímavý príspevok predstavili aj Renata Ďuračiová a Tomáš Ič (SvF STU Bratislava), ktorí sa spolu s ďalšími kolegami (Tadeáš Kotleba, Nikita Yakshin) venovali možnostiam automatizovanej detekcie, vektorizácie a regularizácie 2D reprezentácií budov z klasifikovaných mračien bodov z lidarových dát. Predstavili prácu v dostupných nástrojoch ArcGIS a QGIS, ale aj vývoj vlastného programu v jazyku Python. Výhodou vytvoreného programu je, že má jednoduché použitie, t.j., vyhneme sa nutnosti nastavenia individuálnych parametrov, ako je tomu v niektorých softvérových prostrediach, program poskytuje voľnejší prístup k modelovaniu pôdorysov budov, môže sa ďalej vyvíjať, výsledky sú sľubné. Miloš Rusnák (Geografický ústav SAV, v. v. i.) v rámci jeho prezentácie ukázal tri príklady ako im lidar a výsledky z leteckého lasérového skenovania pomáhajú pri výskume a štúdiu vodných tokov. Jedným z príkladov je prirodzená divoká rieka Belá v Lipt. Hrádku. Analýzy ukázali, že v niektorých úsekoch sa rieka zarezala do hĺbky 4 m a erodovala viac ako 573 000 m3 v priebehu 70 rokov. Michal Gallay (Ústav geografie, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach) v príspevku vysvetlil význam spoločného slovensko-talianskeho výskumu slaného jazera na Sardínii pre kalibráciu družicových hyperspektrálnych senzorov. Pomocou analýz preukázal, že v období sucha dno jazera vykazuje výraznú spektrálnu homogenitu, čo z neho robí vhodnú lokalitu pre kalibračné účely hyperspektrálnych družicových dát.
Tretí blok bol venovaný dizajnu máp a kartografii. Zaznela tu napr. prednáška Dagmar Kusendovej (Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave), ktorá sa venovala „on-line“ starým mapám regiónov a obcí Slovenska. Štefan KÁČER (Štátny geologický ústav Dionýza Štúra) predstavil on-line aplikáciu (OGEMAP) starých geologických máp na webe ŠGÚDŠ. Okrem samotného prezerania máp a ich príloh, ktoré sú členené do tematických skupín si záujemcovia môžu pozrieť aj príslušné metainformácie a stručné životopisy autorov vrátane ich fotografií. V ďalšom príspevku nám Kateryna Polyvach (Geografický ústav SAV, v. v. i.) predstavila elektronický Atlas „Ukrajina. Kultúrne dedičstvo krajiny“, ktorý vznikol ako jedna z prioritných akcií na urýchlenie tempa praktickej implementácie a popularizácie prístupu kultúrnej krajiny k ochrane, zachovaniu a manažmentu kultúrneho a prírodného dedičstva v krajine.
Druhý deň boli na programe dva tematické bloky: Geopriestorové analýzy a zber údajov, Pozorovanie Zeme a geopriestorová analýza. Obsahovo sa mi viac pozdával druhý z nich, ktorý svojim príspevkom otvoril Šimon Opravil (Geografický ústav SAV, v. v. i.). Príspevok sa venoval porovnaniu rôznych integračných prístupov založených na presnosti 10 metrových súborov údajov krajinnej pokrývky v Alpách a Karpatoch. Nasledujúci rečník Hamid Afzali (Geografický ústav SAV, v. v. i.) sa vo svojej prezentácii venoval prístupu založenému na textúre pre analýzu dynamiky vegetácie pomocou historických leteckých snímok. Napriek zlepšeniu presnosti klasifikácie vegetácie dosiahnutej pomocou textúrnych prvkov, efekty tieňov a rádiometrické rozdiely v rámci ortofotosnímok zostávajú výzvou pre podrobnejšiu klasifikáciu máp. Zuzana Pazúrová (Geografický ústav SAV, v. v. i.) sa vo svojej prezentácii zamerala na identifikáciu zmien krajinnej pokrývky a ich vplyv na fragmentáciu v národných parkoch a ich okolí na Slovensku v rokoch 2000 až 2020. V štúdii použila „Global Land Cover and Land Use Change dataset“, ktorý obsahuje 6 tried. Na základe zmien medzi jednotlivými kategóriami týchto tried sledovala nárast výstavby, poľnohospodársku intenzifikáciu/extenzifikáciu, zalesňovanie, odlesňovanie a lesné disturbancie. Výsledky ukázali, že najviac zasiahnuté národné parky boli Tatranský národný park a Národný park Nízke Tatry (narušenie lesov 6-9 krát vyššie ako v ostatných národných parkoch). Nasledujúca rečníčka Lenka Balážovičová (Katedra geografie a geológie, Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela) sa v prezentácii zamerala na to, ako možno využiť dáta zo satelitov Sentinel pri pozorovaní snehovej pokrývky v malých horských povodiach. V kombinácii s in-situ meraniami, GIS metódami a hydrologickými modelmi predstavujú satelitné dáta cenný zdroj údajov. Zaujímavú prezentáciu s názvom „Inšpiratívne implementácie ArcGIS v praxi“ predniesol Martin Mikuš (ArcGEO Information Systems). Na sérii prípadových štúdií ukázal širokú škálu implementácií systému ArcGIS Pro. Vypichol niektoré z produktov, ktoré by mohli byť pre vedecko-výskumné účely zaujímavé.
Páčil sa mi aj príspevok, ktorý prezentoval Matúš Pivovar (Ústav ekológie lesa SAV, v. v. i) – porovnávaním stromov na porastovej stene, stromov vystavených stresu zo sucha a stromov v nenarušenom vnútri porastu sa snažil určiť multitemporálnu spektrálnu separabilitu jednotlivých kanálov hyperspektrálnych snímok a rozlíšiť tak chronický a akútny vplyv stresorov na fyziológiu testovacej vzorky 190 stromov v Benešovskej pahorkatine (ČR). Marcel Hudcovič (Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, Geografický ústav SAV, v. v. i.) v príspevku predstavil modelové využitie systému CLC+ (CORINE Land Cover II. generácie) v podmienkach SR. Rečník uviedol, že súčasný CORINE Land Cover vzniká najmä pomocou vizuálnej interpretácie snímok z DPZ a CLC+ má priniesť zautomatizovaný proces pomocou databázy, kde budú vstupovať rôzne údaje, nielen produkty z DPZ. CLC+ nie je finálny produkt, t.j., finálna mapa krajinnej pokrývky a využitia krajiny, je to systém pomocou ktorého vieme generovať takéto produkty. Tematický blok „Pozorovanie Zeme a geopriestorová analýza“ so svojou prezentáciou s názvom „Automatizovaná tvorba máp počasia využitím globálnych predpovedných a reanalytických modelov“ uzavrel Peter Pavličko (Rystad Energy Slovakia s r.o.). Na úvod sa zmienil o tom, že počasie zohráva v dopyte po energetických surovinách nemalú úlohu, hlavne pri obnoviteľných zdrojoch energie. V príspevku priblížil globálne dátové zdroje pre vybrané meteorologické ukazovatele (teplota, rýchlosť vetra a pod.) a nástroje automatizovaného spracovania (geoprocesných nástrojov platformy ArcGIS/arcpy).
Čo dodať na záver – myslím, že konferencia bola obsahovo bohatá, zazneli viaceré zaujímavé témy z oblasti kartografie a geoinformatiky. Je pekné vidieť, že táto oblasť neustále napreduje a ponúka stále nové možnosti praktického využitia. Poďakovanie patrí organizátorom, ktorí si dali záležať a pripravili kvalitné podujatie. Budeme sa tešiť na ďalšie ročníky.
