AI-MAPS – rozhovor

Po dlhšom čase prinášame článok zo slovenského prostredia. Pozvanie na rozhovor prijal Milan Muňko z AI-MAPS, mladej slovenskej gisáckej firmy, ktorá sa nedávno objavila dokonca v hlavných správach na RTVS. Položili sme mu teda zopár otázok.

Kde ste študovali? Ako ste sa dostali ku geoinformatike?

Všetci štyria sme študovali odbor Geodéziu a Kartografiu na Stavebnej Fakulte Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave. Ja momentálne ešte pôsobím na katedre ako doktorand a Lukáš s Jakubom dokončujú svoje dizertačné práce. Lukáš študoval geodéziu už na strednej škole. My ostatní sme sa ku geodézii a neskôr geoinformatike dostali v podstate náhodne počas štúdia, keď sme si všetci okrem Jakuba  vybrali geoinformatiku ako špecializáciu. jakub sa venoval Kartografii.

Čo si myslíte o kvalite vzdelávania v Geoinformatike na Slovensku a v Českej republike? Sú medzi Českom a Slovenskom veľké rozdiely? Produkujú vysoké školy podľa Vás dostatočne kvalitných absolventov pre prax? Ako hodnotíte prepojenie vedy a praxe?

Čo sa týka kvality vzdelávania v Geoinformatike, tak objektívne môžem hodnotiť len STU v BA, kde som študoval a momentálne pôsobím. Kvalitu vzdelávania v Českej republike viem ohodnotiť len na základe mojich bývalých spolužiakov, ktorí ku nám prestúpili z Brna a nášho zamestnanca Michala, ktorý vyštudoval Geoinformatiku tiež v Brne. Osobne si myslím že úroveň absolventov v SR a ČR je takmer totožná. Myslím, že študenti ktorí majú o štúdium záujem majú možnosť získať solídne základy. V prípade že majú chuť sa vzdelávať aj samostatne, sú po ukončení štúdia veľmi zaujímaví pre prax. Jediný nedostatok, ktorý by som v aktuálnom vzdelávaní geoinformatikov videl je malý počet predmetov, kde sa venujú programovaniu, alebo administrácii IT infraštruktúry. Myslím si, že ak by sa podarilo vytvoriť nejaké funkčné prepojenie s fakultami informačných technológií, mohol by z toho vzniknúť jedinečný a veľmi žiadaný študijný odbor. Samotná geoinformatika je tak krásna a široká téma, že by nebol problém vymyslieť aj samostatné špecializácie ako napríklad GIS-programátor, GIS-IT-administrátor alebo GIS-analytik. Myslím však, že tu sa dostávame do úplne iného problému a to zabezpečenie dostatočného počtu pedagógov a celkovo problémov so zabezpečením štúdia. Čo sa týka prepojenia vedy a praxe, tak minimálne u nás na Geoinformatike na SvF STU je toto prepojenie dalo by sa povedať silné. Katedra spolupracuje aj pri podávaní projektov s praxou, pravidelne sa vedú diplomové a bakalárske práce, ktoré sú vypísané konkrétne na dopyt z praxe. S katedrou Geodetických základov SvF STU (kde sa geoinformatika vyučuje) aktívne spolupracujeme aj my, takže podľa mojich osobných skúseností si myslím, že toto prepojenie funguje dobre

Ako ste sa stali súčasťou Univerzitného Technologického inkubátora STU v Bratislave? Je takýchto inkubátorov dostatok? V čom vidíte ich pridanú hodnotu pre začínajúce firmy?

Prečo ste sa rozhodli založiť AI-MAPS? Ako ste dali dokopy váš tím? Aké boli začiatky vo firme a prečo ste sa zamerali práve na to, čo teraz robíte?

Do UTI sme sa prihlásili sami, hľadali sme najmä nejaké priestory, kde by sme mohli začať. Myslím, že najmä v poslednej dobe je rôznych inkubátorov dostatok (minimálne v Bratislave). Myslím že najväčšia pridaná hodnota pre všetky začínajúce firmy je hlavne v prístupe na rôzne akcie a k mentorom alebo vzdelávacím programom. Sami sme sa práve vďaka UTI dostali na niekoľko eventov, kde sme sa mali možnosť odprezentovať. AI-MAPS sme sa rozhodli založiť ja s Lukášom a prizvali sme si na to Jakuba s Michalom. Náš pôvodný tím je veľmi poprepájaný. S Lukášom a Michalom sme sa poznali z predošlej práce, kde sme sa ako kolegovia venovali nasadzovaniu geoinformačných technológií. Jakub Michal a Lukáš boli spolu v jednom ročníku na škole. Odvtedy sa nám podarilo rozšíriť tím o štyroch šikovných ľudí a momentálne to vyzerá tak, že v novom roku sa budeme rozrastať ďalej. Hlavnou myšlienkou založenia AI-MAPS bolo vytvoriť GIS produkty ktoré myslia, teda cieľ bol využiť strojové učenie a princípy BigData a Data Minig v priestorových analýzach. Na tomto cieli stále pracujeme v projekte presného poľnohospodárstva. Momentálne pracujeme na niekoľkých produktoch určených pre vinohradníkov. Okrem toho sa venujeme vývoju GIS aplikácií na mieru, čo momentálne tvorí náš core business. Začiatky boli myslím veľmi podobné, ako pri ostatných začínajúcich firmách. Najskôr sme sa stretávali u nás po bytoch a pracovali na prvom Deme, ktoré sme sa neskôr pokúšali odprezentovať potencionálnym zákazníkom. Okrem toho nám samozrejme pomohli osobné kontakty. Oblasť GIS analýzy vidíme stále ako veľmi atraktívny segment, v ktorom je veľký priestor vyriešiť niekoľko komplexných problémov a vytvoriť tak veľmi zaujímavý business priestor, myslím že môžem povedať, že jednou z firiem ktoré nás inšpirovali sú práve český CleverMaps.

Aká je filozofia vašej spoločnosti?

Filozofia našej spoločnosti je veľmi priamočiara, chceme byť fér voči našim zamestnancom a našim zákazníkom, poskytovať kvalitné služby a servis.

Venujete sa rôznym oblastiam od podpory rozhodovania v poľnohospodárstve cez mapy kriminality až po volebné mapy pre Denník N. Na ktorý projekt ste najviac hrdý? Ja osobne veľmi kladne hodnotím vašu spoluprácu s Dennikom N. Dlhodobo sa totiž v rôznych médiách a to nie len na Slovensku objavujú veľmi nekvalitné mapy. Váš príklad ukázal, že sa to dá robiť na vyššej úrovni.

V prvom rade ďakujeme za pochvalu. Projekt volebnej mapy s Denníkom N bol veľmi zaujímavý najmä z dvoch pohľadov. Prvým bolo predpokladané (a následne aj skutočné) množstvo ľudí, ktorí budú mapu používať. To kládlo značné nároky na to, aby sme vyvinuli veľmi svižné a optimalizované riešenie, aby boli volebné výsledky prístupné aj pri intenzívnom používaní mapy. Druhým pohľadom bola nutnosť dodržať termín, keďže mapa musela byť pripravená pred voľbami a omeškanie neprichádzalo do úvahy. Nakoniec všetko dopadlo ako sme chceli a naša mapa sa v danom mesiaci stala najčítanejším článkom na Denníku N, takže si dovolím tvrdiť že sa podarila. Osobne som najviac hrdý na projekt presného poľnohospodárstva, síce tento projekt nie je zatiaľ ukončený a v podstate sme stále len na začiatku, veľmi ma však teší že sme sa na túto cestu vydali. Podarilo sa nám spojiť s veľmi šikovnými ľuďmi a myslím si, že máme všetky predpoklady na to, aby sme cieľ dosiahli.

Venujete sa nie len komerčným aktivitám. Zaujímavé bolo napríklad Crowdsourcingové mapovanie činnosti myzofila v Bratislave. Je to pre vás marketing, alebo forma občianskeho aktivizmu, či skôr len záľuba?

Myslím že mapovanie myzofila je presne niekde v prieniku všetkých troch oblastí. Tvorba zaujímavých máp bola a je záľuba, aj keď momentálne nemáme veľa priestoru venovať sa takýmto kreatívnym mapám. Tieto aktivity má u nás na rováši najme Michal, ktorý vytvoril už niekoľko zaujímavých máp ako napríklad mapu slovenských výšiviek, alebo vianočných tradícií. Okrem toho sme si mysleli, že by takéto Crowdsourcingové mapovanie mohlo aj v niečom pomôcť a samozrejme sme sa touto cestou chceli pripomenúť svetu, že vieme robiť takéto interaktívne mapy, nakoniec práve z týchto aktivít vznikla spolupráca s Denníkom N. Ktorý nás oslovil na spoluprácu pri volebnej mape.

Ako vnímate legislatívu spojenú s dronmi na Slovensku? Je podľa váš primeraná? Nekladie zbytočné prekážky pre využitie týchto technológií?

K legislatíve spojenou s dronmi na Slovensku sa môžem vyjadriť len ako laik, všetky aktivity spojené so snímkovaním pre nás zabezpečuje partnerská firma UAVONIC, ktorý majú licencovaných pilotov a všetky potrebné zručnosti pre prevádzkovanie dronov. Nám tak ostáva viac priestoru venovať sa analýze takto získaných dát a vytváraniu užitočných produktov z takýchto údajov. Myslím, že podmienky pre prevádzkovanie dronov sú nastavené správne. Popri výhodách ktoré prinášajú, je nutné si uvedomiť a riziká ich prevádzky. Možnú stratu súkromia ktorej sa boja najmä známe osobnosti pritom nevidím práve za to najväčšie riziko. Treba si uvedomiť, že aj auto môže viesť len osoba ktorá má vodičský preukaz. Obdobné pravidlá platia aj pri prevádzke dronov, kde sa stávajú piloti účastníkmi leteckej dopravy. Práve tu vidím najväčšie nebezpečenstvo používania dronov laikmi, napríklad pri stretoch s inými nízko letiacimi strojmi, ako napríklad helikoptérami záchranárov a podobne. Myslím, že je nutné aby boli piloti dronov oboznámený najmä s tým za akých podmienok a akým spôsobom môžu lietať.

Je na dnešnom geoinformatickém trhu segment, ktorý by si zasluhoval viac pozornosti?

Myslím že geoinformatika sa tak ako aj informatika vyvíja veľmi rýchlo a najmä open-source komunita dokáže veľmi rýchlo reagovať na momentálne trendy. Veľmi zaujímavou úlohou je potom práve použiť tieto technológie a dostať ich k potencionálnym používateľom.

Na záver na otázka na odľahčenie. Ako trávite svoj voľný čas? Čítate niekedy GISportal.cz?

Svoj voľný čas sa snažím tráviť aktívne, teším sa najmä na zimu, určite si nenechám ujsť lyžovanie. Samozrejme stále sledujeme dianie v komunite a trendy, takže medzi inými sledujeme aj GISportal.cz