V dňoch 17. – 19.3.2021 sa konalo Sympózium GIS Ostrava. Podobne ako predchádzajúci ročník, aj tento kvôli pretrvávajúcej pandemickej situácii (COVID-19) prebehol formou videokonferencie. Organizátori si opäť dali záležať a pripravili kvalitné podujatie. Poďme si teda priblížiť priebeh.
Ústrednou témou Sympózia boli tzv. „Prostorové služby pro Smart City a Smart Region“. Pred samotným začiatkom Sympózia sa konali dva semináre: „Tvorba nástrojů a pluginů s využitím QGIS Python API“ (RNDr. Jan Caha, Ph.D., GeoCzech, Inc.) a „GeoDa – zajímavý nástroj pro explorační analýzu dat“ (doc. Dr. Ing. Jiří Horák, Ing. Lucie Orlíková, Ph.D., VŠB-TUO). Pri výbere som vsadil na „GeoDu“, o ktorej som už počul, ale nemal som s ňou skúsenosti. Musím sa priznať, že tento voľne dostupný program, primárne slúžiaci na rýchlu štatistickú analýzu priestorových dát ma milo prekvapil. Práca v programe prebieha v samostatných oknách. Veľkou výhodou je prepojenie a interaktivita medzi jednotlivými oknami. Užívateľovi poskytuje jednoduché štatistické nástroje, možnosť vizualizácie výsledkov v rôznych typoch grafov (histogram, box-plot, scatter plot a ďalšie) a pod. V prvej časti seminára Ing. Lucie Orlíková, Ph.D. (VŠB-TUO) účastníkom priblížila základné ovládanie GeoDy, možnosti tvorby tematických máp a základy exploračnej analýzy dát. Následne nadviazal doc. Dr. Ing. Jiří Horák (VŠB-TUO) a priblížil prácu so susedstvom, vzdialenosťou u polygónov/rastrov, priestorovú autokoreláciu.
Po úvodných seminároch nasledovalo otvorenie Sympózia GIS Ostrava, ktoré za organizátorov akcie zahájili doc. Dr. Ing. Jiří Horák (Katedra geoinformatiky, VŠB-TUO) a doc. Ing. Michal Kačmařík, Ph.D. (Katedra geoinformatiky, VŠB-TUO). Ďalej nasledoval príspevok („Covid-19 Contact Tracing Apps – Is Bluetooth a Reliable Technique for Distance Estimation?“) kľúčového zahraničného rečníka Guenthera Retschera (TU Wien). Po tomto príspevku bola na programe česko-slovenská sekcia s názvom „Smart city a inteligentní dopravní systémy“. Paralelne s ňou prebiehal seminár „GNSS positioning using low-cost receivers for pedestrian navigation and mapping applications“ (P. Dabove, Politecnico di Torino). V rámci česko-slovenskej sekcie sa ako prvý predstavil Martin Bureš (Magistrát města Brna) s príspevkom s názvom „Komplexní Graf Komunikací (KGK)“. V príspevku naznačil, že KGK predstavuje akúsi komplexnú sieť, ktorá je vytvorená nad mapovými podkladmi mesta Brna. Hlavnou myšlienkou je prepojiť doterajšie dáta peších, cestných a električkových sietí s navigačnou zložkou. Navrhnuté riešenie by malo smerovať k spoľahlivejšiemu navigovaniu automobilov, MHD, peších a hendikepovaných. Ďalšie témy v tejto sekcii sa venovali napr. projektu CITYPLAN (Radovan Prokeš, CEDA Maps; Marek Lesák, T-MAPY), mapovaniu bezbariérovosti peších trás z pasportov/DTM (Jíří Horák, Lucie Orlíková, Pavel Kukuliač, Renata Zdařilová, VŠB-TUO), modelovaniu vo vnútri digitálneho dvojčaťa mesta (Daniel Beran, ZČU Plzeň).
Druhý deň začínal česko-slovenskou sekciou s názvom „Digitální technická mapa a BIM“. Paralelne s ňou prebiehala aj medzinárodná sekcia, ktorá niesla názov „Satellite positioning and navigation“. Pri výbere som sa priklonil k prvej menovanej sekcii. Tu ma zaujala napr. téma „Mobilní aplikace pro pasportizaci mobiliáře“ od Pavla Kukuliača (VŠB-TUO). Cieľom bolo vytvorenie priestorového, stavebného a technického pasportu objektov nachádzajúcich sa v blízkosti peších komunikácií, ktoré môžu v pohybe obmedzovať osoby so zrakovým/pohybovým obmedzením. Ako vhodná mapovacia platforma sa ukázal byť ArcGIS Collector spolu s napojením externého prijímača Trimble Mobile. Rečník v príspevku vyzdvihol výhody mobilnej aplikácie ArcGIS Collector – umožňuje použitie máp, ktoré sú publikované na serveri (ArcGIS Online, ArcGIS Enterprise), kde zároveň môžeme dáta ktoré mapujeme priamo v online režime nahrať; aplikáciu je možné použiť v online/off-line režime na platformách iOS a Android. Už spomínaný rečník Pavel Kukuliač (VŠB-TUO) prezentoval aj ďalší zaujímavý príspevok s názvom “Digitalizace stavební dokumentace komunikací a jejich transformace do GIS”. Súčasťou práce bolo vybudovanie dátového modelu pre vektorizáciu. Rečník ako hlavné problémy s ktorými sa pri vektorizácii stretol označil nejasne umiestnené dopravné značky, sklon, neúplnú legendu, nejasné označenie výšok a pod. Páčil sa mi aj príspevok od Petra Ondruša (město Trenčín), ktorý sa venoval technickej mape mesta Trenčín, mobilnému mapovaniu a ich vzájomnom prepojeniu a využitiu.
V čase od 11:15 – 12:35 bola na programe česko-slovenská sekcia „Geoinformační infrastruktury“. Súbežne s ňou prebiehal seminár „Visual-Inertial Navigation: Basics and Beyond“ (S. Weiss, Alpen-Adria-Universität Klagenfurt). V rámci česko-slovenskej sekcie zazneli napr. témy „Geoinfostrategie – jak to dopadlo“ (Veronika Kocourková, MV); Aktuality v zavádění účelových územních prvků do RÚIAN (Petr Souček, ČÚZK) a ďalšie. Popoludňajšia, pre mňa osobne veľmi zaujímavá česko-slovenská sekcia mala názov „Dálkový průzkum Země a UAV“. Zaujal ma príspevok Ivany Hlaváčovej (VŠB-TU Ostrava), ktorý sa venoval riešeniu pre automatickú detekciu povodní z voľne dostupných dát družice Sentinel-1. Kolektív autorov z VŠB-TUO (Ivana Hlaváčová, Michal Kačmařík, Milan Lazecký, Juraj Struhár, Petr Rapant, VŠB-TU Ostrava) navrhol riešenie, ktoré vychádza z kombinácie algoritmu pre detekciu zmeny v území a pre detekciu otvorenej vodnej plochy. Výstupy navrhnutého riešenia boli validované na štyroch povodňových udalostiach na území ČR, Nemecka a Rakúska. Ukázala sa dobrá zhoda medzi rozsahom zaplavenia určeným z vyvinutého riešenia a z referenčnej dátovej sady družicových snímkov.
Ďalší prezentujúci (Pavel Vyvlečka, UPOL) v príspevku skúmal, či sú družicové dáta Sentinel-2 vhodné pre stanovenie ekosystémových funkcií (biomasy, uhlíka, c-faktora, vlhkostných indexov) v povodí rieky Dřevnice. Kristína Žáková a Vojtěch Hron (CGI) predstavili zaujímavý príspevok („Platform for automated Earth Observation-based monitoring of infrastructures“), v rámci ktorého navrhli platformu pre monitorovanie a detekciu zmien (z dát Sentinel-2) v záujmových oblastiach. Jedná sa najmä o stavebné, poľnohospodárske zmeny, záplavy, pohyb terénu a pod. Príspevok doplnili o pekné ukážky, ktoré poukazovali na to, že i pomerne malé zmeny je možné detekovať z dát Sentinelu-2. Konkrétne sa jednalo o malé územie Francúzka (blízko mesta Bordeaux), kde bola detekovaná zmena blízko cesty – pri pohľade na snímky Sentinelu-2 sa zistilo, že tu prebehla úprava terénu s plánovanou výstavbou komunikácie blízko haly.
Páčil sa mi aj príspevok Martina Mokroša (ČZU), ktorý bol zameraný na využitie UAV fotogrametrie pre mapovanie vetrových kalamít (využitie technológie RTK/PPK). Cieľom bolo nájsť vhodné riešenia ako využiť nové metódy pri zisťovaní stavu lesa a zároveň akým spôsobom urobiť zber dát efektívnejší. V príspevku ukázal pár pekných výstupov – napr. porovnanie ALS (letecké laserové skenovanie) DTM a UAV DTM, kde sa ukázalo, že na hrebeni skúmanej lokality, kde sa nachádzajú listnaté lesy bola zistená dobrá zhoda. Naopak, oblasti, v ktorých sa nachádzali ihličnaté stromy (ružová farba – obr. nižšie) preukazovali väčšie rozdiely.
V čase od 14:30 – 15:50 bola na programe pre mňa osobne ďalšia zaujímavá česko-slovenská sekcia „Prostorové modelování a simulace“. Súbežne s ňou prebiehala aj medzinárodná sekcia „Location based services and mapping“. Ako prvý sa v česko-slovenskej sekcii predstavil Richard Stanek (UNIBA), ktorý sa v príspevku venoval dopravnej dostupnosti staníc záchrannej zdravotnej služby na Slovensku. Cieľ spočíval v určení dopravnej dostupnosti a pokrytia územia SR stanicami záchrannej zdravotnej služby (ZZS) podľa súčasného stavu. Pre riešenie problematiky boli využité metódy GIS, konkrétne moduly ktoré pracujú na princípe sieťových analýz. V rámci výstupov boli vytvorené mapy časovej dostupnosti staníc, ktoré poukazujú na to, že na území SR sú oblasti (napr. územie trenčianskeho, banskobystrického, prešovského kraja), ktoré do určitého časového úseku (15 min.) nie sú dostupné ZZS. Pri detailnejšej analýze sa ukázalo, že takmer 13% (cca 4,5% obyvateľov) obcí nie je dostupných do vzdialenosti 15 min.
Martin Zajac (VŠB-TU Ostrava) v príspevku analyzoval problémy lokalizácie tweetov k verejnej doprave z Londýna, Madridu a Prahy. Zaujímavý bol graf, ktorý dokumentoval akú majú ľudia náladu, keď sa hovorí o doprave na jednotlivých staniciach. Ukázalo sa, že na všetkých skúmaných lokalitách (staniciach) sa ľudia sťažujú, a to najmä na poruchy, dochvíľnosť a Covid-19.
Česko-slovenskú sekciu uzatvárala Kateřina Růžičková (VŠB-TU Ostrava) s príspevkom na tému “Vývoj zásuvných modulů pro QGIS jako součást výuky programování v GIS“. Rečníčka naznačila, že zásuvné moduly v QGISe poskytujú pomerne jednoduchý spôsob, ako umožniť študentom VŠB-TUO zoznámiť sa sprogramovacími jazykmi (najmä Python) a knižnicami potrebnými pre prácu s priestorovými údajmi. V roku 2020 prebehol zaujímavý experiment, kedy sa študenti zapojili do vývoja zásuvného modulu (GeoData Cz/SK), ktorý vyvinuli autori zo spoločnosti OpenGeoLabs. Spomínaný zásuvný modul umožňuje sprístupniť zdroje priestorových dát z Česka a Slovenska.
Všetky potrebné informácie týkajúce sa Sympózia GIS Ostrava 2021 je možné nájsť tu. Na záver už len poďakovanie organizátorom za vydarenú akciu.
