GISportal
Jedeme i díky Vám

Miloslav Ofúkaný předpovídá silnější propojení české a slovenské geokomunity

Minulý týden se svámi  v našem seriálu „Významné osobnosti současné české a slovenské geoinformační scény“ podělil o své odpovědi ostravský bard Jiří Horák z Institutu geoinformatiky VŠB-TUO, s nímž pořádá proslulou mezinárodní konferenci GIS Ostrava. Dnešním rozhovorem se vydáme lovit do vod lehce odlišných, vyzpovídána totiž byla známá postava velkého množství oborových akcí, neúnavný propagátor geoinformatiky a muž mnoha profesí, kterou je

Miloslav Ofúkaný

Aktuální zaměstnání

Slovenský vodohospodársky podnik, jednatel GeoCommunity s.r.o.

Životopis

Po dokončení gymnázia v roce 1993 studoval Miloslav Ofúkaný na Přírodovědecké fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě učitelství všeobecně vzdělávacích předmětů (matematika-geografie). Po udělení titulu Mgr. byl tři roky doktorandem na Geografickém ústavu Slovenské akademie věd (SAV) v Bratislavě, kde již složil doktorské zkoušky. Dnes je vedený jako externí doktorand na Institutu geoinformatiky VŠB-TU v Ostravě. Mimo SAV byl zaměstnaný v Geodetickém a kartografickém ústavu, odkud přešel na Úřad geodézie, kartografie a katastru Slovenské republiky. V roce 2006 vstoupil do soukromé sféry jako pracovník společnosti CEDA Slovakia, s.r.o. Následně se v roce 2009 v podnikání osamostatnil a založil společnost GeoCommunity s. r. o., která má v náplni mnoho činností od marketingu, přes počítačové služby až po administrativní služby (mj. portál Geoinformatika.sk). Od listopadu 2011 je zároveň i zaměstnancem Slovenského vodohospodárského podniku. Mimo dříve zmíněné aktivity je také členem několika zájmových sdružení – ČAGI, SAGI, Kartografická společnost SR, Slovenská geografická společnost, Slovenskí Toastmasters či Společnost pro otevřené informační technologie.

1. Jak vnímáte posun české/slovenské geoinformatiky za poslední 10 let? Co byly podle Vašeho názoru klíčové momenty?

Pred 10 rokmi bola geoinformatika v našich krajinách mladou vednou disciplínou a niektorí predstavitelia tradičných smerov ako geografia, kartografia, geodézia alebo informatika sa na jej priaznivcov pozerali ako na skupinku nadšencov, ktorí si kreslia mapy na počítačoch. Geoinformatika si však svoje nezastupiteľné miesto v spoločnosti vybudovala najmä kvôli prudkému rozvoju IKT, potrebám spracovania veľkého množstva údajov či informácií s ohľadom na ich geografickú polohu pre správu štátu alebo komerčným aktivitám a taktiež našim záväzkom voči európskej legislatíve a zahraničným projektom.

Geoinformatika sa stáva študijným odborom na viacerých vysokých školách a tie za 10 rokov vychovali špecialistov napr. na prácu s digitálnymi fotogrametrickými stanicami a geografickými informačnými systémami pre zber, spracovanie a publikovanie geodát alebo na merania v teréne s globálnymi navigačnými prístrojmi pre kataster nehnuteľností. Žiaľ verejná správa podľa mňa nedokáže vždy vytvoriť adekvátne podmienky pre dlhodobé zamestnanie takýchto absolventov, ktorí po nazbieraní skúseností smerujú do súkromného sektora resp. do iných oblastí mimo vzdelania.

Rozvoj geoinformatiky nastal aj vďaka občianskym združeniam a internetovým stránkam, ktoré dosiahli veľmi pekné výsledky pri práci s odbornou verejnosťou. V júni 2002 vznikla Slovenská asociácia pre geoinformatiku podľa vzoru Českej asociácie pre geoinformácie, ktorá bola zaregistrovaná už v marci 1997. Bohužiaľ obe tieto organizácie postupne strácajú aktívnych členov, nakoľko ich aktivity sa realizujú na dobrovoľníckej báze. V ostatných rokoch sa úspešnými stali české a slovenské geoinformačné portály (napr. Geoinformatika.sk), blogy a na sociálnych sieťach profily, skupiny či stránky fanúšikov nielen jednotlivcov ale aj firiem, škôl a inštitúcií verejnej správy

2. Jakým směrem se podle Vás bude vyvíjet česká/slovenská geoinformatika v následujících letech? Které trendy budou v našem prostředí převládat?

Vývoj geoinformatiky bude prirodzene podliehať globálnym trendom v IT. Myslím si, že porastie dopyt po GIS aplikáciach pre mobilné zariadenia. Hardvér a softvér sa bude viac využívať pomocou cloud technológie. Odborná a laická verejnosť presvedčí argumentami verejnú správu, aby GIS databázy vytvorené za štátne prostriedky poskytovala bezplatne (tzv. OpenData) resp. na základe licencie Creative Commons, inak sa tieto údaje stanú nepoužiteľné a nebude nikoho, kto by ich bezplatne aktualizoval. V štátnych inštitúciach a v samospráve sa bude používať viac otvoreného a slobodného softvéru pre geoiformatiku (tzv. FOSS4G) z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov, ktoré sa presunú na zaplatenie kvalifikovaných ľudských zdrojov. V praxi budú viac úspešnejší absolventi univerzít s prírodovedným ako technickým zameraním. Špecialisti sa budú naďalej chcieť osobne stretávať, avšak porastie networking a komunikácia cez videokonferencie. Slovenská a česká geokomunita sa zjednotí v jeden silnejší subjekt, aby mohla lepšie v spoločnosti presadzovať svoje ciele.

 

Podělte se s Vaším komentářem

Emailová adresa nebude zveřejněna